01.jpg
03.jpg
02.jpg
04.jpg
05.jpg
06.jpg
07.jpg
previous arrow
next arrow

V prvú augustovú nedeľu ožilo Partizánske opäť cyklistikou. Na programe bol 4. ročník cykloturistického podujatia Baťovianska galuska, ktoré otvoril na Námestí SNP primátor Partizánskeho Jozef Božik. Z oslovených hostí prijali pozvanie členovia niekdajšej zostavy cyklistického oddielu Inter Bratislava Pavel Zeman a Pavol Čambal, ale aj bývalý československý reprezentant v cestnej cyklistike Anton Novosad. Nechýbal ani starosta Žabokriek nad Nitrou Cyril Cabadaj, ktorý podujatie rovnakého druhu pod názvom Žabokreky Tour otváral premiérovo v druhú júnovú nedeľu vo svojej obci.

V ponuke opäť tri hlavné trasy

Obe podujatia – Baťovianska galuska i Žabokreky Tour – majú spoločného zakladateľa. Je ním Július Fendek, ktorý spolu s ďalšími nadšenci cestnej cyklistiky a taktiež Občianskym združením Užitoční ľudia na čele s Petrou Lajchovou, aj tentoraz pripravili na galuske tri rôzne dlhé okruhy. Ich trasy tradične pretínali okresy Partizánske, Topoľčany a Bánovce nad Bebravou. Najnáročnejší úsek merajúci 107 km s prevýšením 418 metrov preveril 64 cyklistov, 87 štartujúcich sa vydalo na 57 km dlhý okruch s prevýšením 236 metrov a trasu s dĺžkou 32 km s prevýšením 66 metrov si vychutnalo 90 milovníkov tohto športu. Cieľ všetkých troch výkonnostných kategórií podujatia, ktoré nemá štatút súťaže, bol po druhý raz pred Penziónom Salaš v Partizánskom. Svoj priestor dostalo aj štyridsať detí, ktoré absolvovali 1,2 km dlhý mestský okruh. A tí najmenší mohli na námestí prevetrať svoje kolobežky a odrážadlá.

 

Podujatie podporilo 281 účastníkov

Na najväčšej športovej akcii amatérov v Partizánskom sa predstavilo spolu 281 účastníkov. A to ich takmer osemdesiat už zaregistrovaných vzdalo účasť kvôli hroziacej búrke. Aj keď tá sa cyklistom vyhla, pády nie. Mokrá vozovka po predchádzajúcom výdatnom daždi ich spôsobila hneď niekoľko pádov. „Našťastie sa obišli len s odreninami a bez ťažkých zranení. Bolo aj množstvo defektov, ktoré vznikali pravdepodobne z naplavenín na ceste. Niektorí účastníci preto neprišli do cieľa,“ ozrejmoval situáciu jeden z hlavných organizátorov Baťovianskej galusky Martin Znášik a pokračoval: Trochu nás mrzí, že kvôli počasiu neprišlo viacero cyklistov, ktorí sa vopred zaregistrovali. Sme však spokojní s tým, ako podujatie nakoniec dopadlo. Ešte o pol ôsmej ráno pršalo a zdalo sa, že prídu len tí najskalnejší. Navyše, v sobotu ráno, teda deň pred pretekmi, bola cesta medzi Brodzanmi a Krásnom uzavretá v jednom profile... Po niekoľkých telefonátoch sme boli ubezpečení, že bude otvorená v plnom profile, čo kompetentní dodržali a mohli sme tak zachovať pôvodne stanovené smery trás C1 a C3.“ Príprava podujatia takého rangu vyžaduje nemalé nasadenie zanietencov na úkor osobného voľna. Všetko treba naplánovať do najmenších detailov. Prípravy galusky trvali takmer tri mesiace s tým, že pravidelne sme každý týždeň absolvovali pracovné stretnutie. Dlhé prípravy však priniesli svoje ovocie a každý vedel, čo má robiť. Aj preto takmer všetko klaplo na sto percent. Organizátorský tím mal viac ako päťdesiat dobrovoľných členov! K nim treba ešte prirátať policajtov a hasičov,“ dokreslil organizáciu podujatia Martin Znášik a ešte dodal: „Hneď po skončení tohto ročníka sme sa zaoberali tým budúcim. Predpokladaný termín jubilejného piateho ročníka Baťovianskej galusky je 7. august.“

 

O kuriozitu sa postaral Partizánčan na veteránovi

Cyklopodujatie Baťovianska galuska je vhodné pre všetky vekové kategórie od detí až po cyklistických veteránov. O výraznú kuriozitu jej štvrtej edície sa postaral štyridsaťpäťročný Marián Ondruška z Partizánskeho. Stredne dlhú trasu s dĺžkou 57 km absolvoval na dvojkolesovom veteránovi, ktorý má dvojnásobne viac rokov ako on. „Bol to viac menej spontánny nápad. Môj švagor Ondrej Turček má zbierku originálnych bicyklov, ktoré firma Baťa začala vyrábať pred druhou svetovou vojnou. Tak ma napadlo, čo tak absolvovať Baťoviansku galusku na takmer storočnom bicykli a ešte aj v meste, ktoré kedysi nieslo názov Baťovany... Veď kedysi sa tu ľudia húfne na takýchto bicykloch premávali. (úsmev) Na jednej strane som si užil cyklistiku a na druhej aj uctil firmu Baťa a taktiež históriu nášho mesta,“ vysvetľoval svoje pohnútky Marián Ondruška, ktorý trasu C2 zvládol za 2:08:21 hodiny. Mimochodom, na požičanom veteránovi dosiahol priemernú rýchlosť 26,2 km/h a najvyššiu 53,3 km/h. „Sám som bol zvedavý, ako to na takomto bicykli pôjde. (úsmev) Prvých dvadsaťpäť kilometrov to išlo priam samé, čo mu nasvedčovala aj priemerná rýchlosť 31 km za hodinu. Po tom, čo začali prichádzať jeden kopček za druhým, to už bola s jedným prevodom poriadna výzva a boj. Ale keďže kopce milujem, zvládol som to a sem tam som niekoho aj obehol. (úsmev) Tento bicykel však nebol zostrojený na dlhé trate, čo som pocítil vďaka sedadlu a jeho kovovej konštrukcii... (smiech) Do cieľa som prišiel aj s veľkou podporou Petra Hačka, ktorý celú trasu absolvoval spolu so mnou,“ opísal svoje športové dobrodružstvo Marián Ondruška. Nielen jemu, ale všetkým, ktorí prišli do cieľa, bol odmenou nielen účastnícky list a medaila, chutná kapustnica, či vychladený nápoj, ale hlavne dobrý pocit z vynaloženého športového úsilia.

Autor článku:   Marián Petrík   /Noviny TEMPO/